O básni z môjho pohľadu

Báseň na mňa pôsobí melancholicky a depresívne. Spomienka z minulosti je stále čerstvá. Autor použil farby na vyjadrenie svojho smútku a bolesti, ktoré po rokoch cíti. Opis spomienky vzbudzuje úctu i smútok. Páčilo sa mi, že aj po rokoch vie uchovávať spomienku ako živú.

O Ivanovi Kraskovi

Ivan Krasko sa stal vedúcim zjavom Slovenskej moderny, básnickej generácie vstupujúcej do slovenskej literatúry začiatkom 20. storočia. Stal sa ním preto, že najhlbšie a umelecky najpriebojnejšie vyslovil drámu moderného človeka. 

Ivan Krasko, vlastným menom Ing. Ján Botto, sa narodil 12. júla 1876 v gemerskej dedinke Lukovištia. Tvoriť začal už počas stredoškolských štúdií. Navštevoval najprv maďarské gymnázium v Rimavskej Sobote, potom nemecké gymnázium v Sibiu a nakoniec maturoval na rumunskom gymnáziu v Brašove. V r. 1900 – 1905 študoval Krasko odbor technickej chémie na Českej vysokej škole technickej v Prahe.

Svoju tvorbu zhrnul v podstate do dvoch zbierok

Nox et solitudo (Noc a samota, 1909) a Verše (1912). Ivan Krasko žil a pracoval v Čechách, ale srdcom žil na Slovensku.
Po vydaní zbierok sa básnik odmlčal, no tvoriť úplne nikdy neprestal.Starobu prežíval v Piešťanoch. Zomrel 3. marca 1958.

Básnik sa tvorbou „oslobodzoval“

Každá jeho lyrická výpoveď mala vo svojom jadre konkrétny zážitok. Lyrickosť, piesňovitosť, baladickosť a hudobnosť sú charakteristickými znakmi Kraskovej lyriky. V jeho veršoch síce stretávame „momenty epičnosti a dramatičnosti“, no majú svojráznu podobu a výrazný lyrický akcent. Objavuje sa v nich „stopový sujet“, t. j. príbeh sa v nich redukuje na minimálnu mieru. Závažnú funkciu v zážitkovom poli Kraskovej básne zohráva čas. V jeho poézii sa často objavujú motívy spomienok (spätný pohľad), motívy neuchopených a premárnených príležitostí, či motívy „opozďovania sa“.

Zdroj: http://referaty.aktuality.sk/ivan-krasko-zivot-a-tvorba/referat-5300

Otestuj sa

1. Aké počasie vo Vás vzbudzuje báseň?
2. Čo si myslíte, prečo dal autor básni takýto názov?
3. Čo/koho symbolizujú slovené spojenia?
   - oko nevyplakanými žiaľmi, lístok nečakaný nikdy, atrament ešte čerstvý, chladná rúčka pisateľky
4. Autor v básni využíva senzuálne vnímanie. Ktoré zo zmyslov chce čitateľovi zasiahnuť?
5. Opak akého frazeologizmu vystihuje jadro básne?

kubicovakrasko

Na nový rok (Sl. A. M.)

Je šedé nebo, zdá sa smútiť

sťa oko s nevyplakanými žiaľmi..

Ja sám som, dumám, dumám

a vietor tiahlo spieva žalmy.

– – –

Hľa, lístok nečakaný nikdy. Drahý

mi býval kedys’. Známe ťahy

vpísané dodnes niekde v mojej hrudi.

Atrament ešte čerstvý, rudý,

hoc dávno schne i mal čas vyšedivieť,

a rúčka pisateľky malá, chladná, biela

mi posiaľ ešte z mysle nevymrela...

A predsa prešli roky, roky,

čo život nepokojný, búrnotoký

vzal v prúd ma, ženie ďalej, ďalej,

že nedohliadnuť rúčky bielej malej...

Dnes zdá sa, že tá ruka drahá

po rokoch zrovna na dušu mi čiaha,

no pocit budí, sťa keď vločky sňahu

by dopadli na hruď holú, nahú...

– – –

A šedé nebo zaplakať chce žiaľmi...

Ja sám som, dumám. Vietor spieva žalmy...

(Ivan Krasko)


„Tu však jsem náhle viděl,že mohu pro druhého něco znamenat už jenom tím, že tu jsem, a že ten druhý je šťastný protože jsem u něho. Když se to takhle řekne, zní to velmi prostě, ale když pak o tom člověk přemýšlí, je to obrovská věc, která vůbec nemá konce. Je to něco,co člověka může úplně roztrhat a změnit. Je to láska, a přece něco jiného. Něco, pro co lze žít. Pro lásku člověk žít nemůže. Ale pro člověka jistě!“ (Erich Maria Remarque) 

  

                               Čo píšeš, nech je jasné slnečný sťa lúč,

                               veselé jako chasník pri tanci;

                               nech leje balzam v srdce boľavé

                               a v chorú dušu úľavu a mier...

                                                                      Ivan Krasko