O Ivanovi Kraskovi

Ivan Krasko sa stal vedúcim zjavom Slovenskej moderny, básnickej generácie vstupujúcej do slovenskej literatúry začiatkom 20. storočia. Stal sa ním preto, že najhlbšie a umelecky najpriebojnejšie vyslovil drámu moderného človeka. 

Ivan Krasko, vlastným menom Ing. Ján Botto, sa narodil 12. júla 1876 v gemerskej dedinke Lukovištia. Tvoriť začal už počas stredoškolských štúdií. Navštevoval najprv maďarské gymnázium v Rimavskej Sobote, potom nemecké gymnázium v Sibiu a nakoniec maturoval na rumunskom gymnáziu v Brašove. V r. 1900 – 1905 študoval Krasko odbor technickej chémie na Českej vysokej škole technickej v Prahe.

Svoju tvorbu zhrnul v podstate do dvoch zbierok

Nox et solitudo (Noc a samota, 1909) a Verše (1912). Ivan Krasko žil a pracoval v Čechách, ale srdcom žil na Slovensku.
Po vydaní zbierok sa básnik odmlčal, no tvoriť úplne nikdy neprestal.Starobu prežíval v Piešťanoch. Zomrel 3. marca 1958.

Básnik sa tvorbou „oslobodzoval“

Každá jeho lyrická výpoveď mala vo svojom jadre konkrétny zážitok. Lyrickosť, piesňovitosť, baladickosť a hudobnosť sú charakteristickými znakmi Kraskovej lyriky. V jeho veršoch síce stretávame „momenty epičnosti a dramatičnosti“, no majú svojráznu podobu a výrazný lyrický akcent. Objavuje sa v nich „stopový sujet“, t. j. príbeh sa v nich redukuje na minimálnu mieru. Závažnú funkciu v zážitkovom poli Kraskovej básne zohráva čas. V jeho poézii sa často objavujú motívy spomienok (spätný pohľad), motívy neuchopených a premárnených príležitostí, či motívy „opozďovania sa“.

Zdroj: http://referaty.aktuality.sk/ivan-krasko-zivot-a-tvorba/referat-5300